Premiéra muzikálu STUDŇA LÁSKY 2-6-2017 a 3-6-2017

V studni lásky sa nachádza každý z nás. Raz menej, inokedy viac. Každý z nás už párkrát spadol do studne lásky… a návrat odtiaľ býva ťažký. Legenda o Omarovi a Fatime je stále živým dôkazom, že človek počas dejín ako vnímavá a citlivá bytosť prechádza touto témou celý život. Neviem si predstaviť vhodnejšie miesto na premiéru, ako miesto s jedinečným genius loci, miesto, kde sa celý príbeh odohral, na Trenčianskom hrade. Cítim vnútornú potrebu písať pre deti. Jednak preto, že ako pedagóg sa s nimi stretávam denne a potom snáď aj preto, lebo je málo autorov, ktorí sa venujú tvorbe hudby pre deti. Toto je môj tretí detský muzikál. Predošlé dva – Pinocchio a Alica v krajine zázrakov boli nahrávané v štúdiu z aranžmánov vytvorených pre syntetizátor, kde sa následne dohrávali živé nástroje, ako trúbky, saxofóny, hoboj, gitary. Muzikál Studňa lásky je v mnohom iný. Celý je napísaný pre veľký orchester s obsadením až do 25 partov. Bolo mi vyčítané, že je náročný, vhodný pre konzervatóriá. Možno na tom niečo bude, ale pri písaní som to celé počul v hlave takto, a preto som to tak zaznamenal. Okrem toho, deti, ktoré sa chcú venovať v budúcnosti spevu profesionálne, či už opere alebo muzikálu, majú najlepší dôvod naštartovať svoju kariéru možno práve teraz a tu, na pôde ZUŠ Karola Pádivého.

Ludo Kuruc, autor hudby

Verím, že vynaložené úsilie všetkých ľudí, ktorí sa zapojili do toho náročného diela si nájde svojich priaznivcov a obdivovateľov a získa si srdcia obecenstva, tak ako si získalo aj moje srdce. Láska, s ktorou vznikal tento príbeh sa prelína nielen dejom, ale aj medzi účinkujúcimi a našimi priaznivcami, rodičmi, priateľmi a známymi. Naštudovanie muzikálu si zaslúži premiéru v historických priestoroch, ale určite sa stretneme s reprízami aj v iných kultúrnych zariadeniach mesta či širokého okolia. Som rada, že Trenčiansky samosprávny kraj prevzal záštitu nad týmto projektom a takto podporil ročnú snahu autorov a účinkujúcich v ich zmysluplnej práci.

Eva Kulhánková, riaditeľka ZUŠ Karola Pádivého Trenčín

 

 

STUDŇA LÁSKY (recenzia)

Stovky ľudí, ktorým sa neťažilo „vyštverať“ na nádvorie Trenčianskeho hradu (už aby bola tá lanovka!) prežilo na ňom príjemný večer. Nie len kvôli počasiu. Základná umelecká škola Karola Pádivého Trenčín tu premiérovala pôvodný slovenský (teda aj svetový) muzikál „Studňa lásky“.

Hudba: Ludo Kuruc

Text: Richard Bönde

Produkcia: Róbert Zemene

Scéna a kostýmy: Veronika Miková

Dirigent: Ludvík Soukup

Choreografia a réžia: Janette Strharská

PREMIÉRA – 2.6.2017

Dramaturgické rozhodnutie uviesť povesť o Omarovi a Fatime v bezprostrednej blízkosti „inkriminovanej“ studne sa ukázalo ako šťastné už aj preto, že bolo priam cítiť, ako funguje ono záhadné – genius loci. Vyrozprávať pútavo notoricky známy, ba až triviálny príbeh má však vždy aj svoje úskalia. Ukázalo sa , že tvorcovia a účinkujúci muzikálu „Studňa lásky“ sa im úspešne vyhli. Za necelú hodinu nám ponúkli svoju interpretáciu tejto pseudo-historickej udalosti. Inscenácia vo svojej hutnosti mala spád, dobre odhadnutý tempo-rytmus bez „hluchých miest“, bola čitateľná, pútavá, presvedčivá a výrazne emotívna. Až sa nechcelo veriť, že toto všetko s takou ľahkosťou a zároveň javiskovou disciplinovanosťou nám predvádzajú ešte „len žiaci“- adepti muzických umení, ktorí už teraz môžu byť vďační svojim pedagógom…To všetko potom v závere výrazne umocnilo základnú ideu predstavenia a tou bola nesporne viera v lásku. Lásku v intímnom, ale aj v tom najširšom slova zmysle.

MUZIKÁL je syntetický druh dramatického umenia, každá jeho zložka je dôležitá – s istou dávkou nadsázky by sa dalo povedať, že každá jedna je dôležitejšia, ako tá druhá. No i tu možno označiť piliere, na ktorých je tento žáner – postavený. Okrem literárnej predlohy je to predovšetkým – hudba:

HUDOBNÝ skladateľ a pedagóg LUDO KURUC nás svojou partitúrou presvedčil, že dodržiava kánon a zákonitosti žánru, vie byť strhujúco dynamický, ale nesentimentálne lyrický, jeho hudba obsahuje motívy, ktoré sú dejotvorné a čitateľné, používa celú škálu výrazových prostriedkov – od súčasných, (veď kto by čakal, že Štefan Zápoľský bude raz na svojom hrade rapovať !?) až po stredovekú hudobnú lexiku. Neopomenuteľný je aj „klad a vklad“, že ústredné melódie sú zapamätateľné.

INSCENÁCIU „Studňa lásky“ výrazne „posvätila“ spolupráca so živým orchestrom. Je príjemné konštatovať, že Trenčín má potenciál takých kvalitných hudobníkov, z ktorých je možné zostaviť (pri dobrej vôli a bez nároku na honorár [sic!]) teleso, ktoré je s profesionálnou istotou schopné plniť nároky partitúry. Základ tvoril Trenčiansky komorný orchester spolu s pedagógmi školy, ich žiakmi, ale aj súbory Musica Poetica a Erbetes Quartet. Nespornú zásluhu na tomto malom zázraku mal dirigent LUDVIK SOUKUP, pod ktorého citlivou, ale pevnou rukou podal orchester obdivuhodne kompaktný a kultivovaný výkon.

VÝTVARNÁ zložka predstavenia, pod ktorou je podpísaná VERONIKA MIKOVÁ, rešpektujúc režijnú koncepciu a javiskové možnosti – vzhľadom na neexistujúce technické zázemie a chronický nedostatok financií – navrhla funkčnú a variabilnú scénu, ktorá podčiarkla estetické hodnoty predstavenia. Podobne aj kostýmy boli vkusné a ich znakovosť bola dostatočne významotvorná. V súvislosti s výtvarnou zložkou treba spomenúť bulletin a najmä vydarené logo, ktoré sa stali integrálnou súčasťou inscenácie.

TO, o čom sme doteraz hovorili, je nesporne dôležité, no predsa len, divadlo stojí a padá na interpretoch – speváci, herci a tanečníci mu dávajú život, vytvárajú čosi, čo je neopakovateľné…Príjemným zážitkom boli výkony spevákov, ktorí s istotou zvládali svoje party a bolo zjavné, že sú vedení pedagógmi tak, aby mohli úspešne rozvíjať svoje predpoklady. Ich herecké výkony boli o poznanie slabšie, nie však pre nedostatok talentu, ale preto, že ani jeden z nich nie je vzdelávaný v Literárno-dramatickom odbore. Aj napriek tomu sa pedagógom podarilo naučiť ich prvé (zatiaľ len malé) písmená v abecede herectva. Pre objektivitu treba povedať, že sme videli aj jeden plnohodnotný herecký výkon. LUJZA LEHOCKÁ presne pochopila zámer režisérky a v postave Bálinta s bravúrou predviedla celú škálu výrazových hereckých prostriedkov. Jej príkladná javisková reč, kultivované ovládanie pohybového aparátu hraničiace s pantomímou a nepochybne aj osobný šarm, nás nenútene sprevádzali dobovými a situačnými peripetiami deja.

TANEC je dominantnou zložkou uvádzaného muzikálu. Tanečníci nás presvedčili o svojej dobrej technickej príprave a schopnosti napĺňať predstavy svojho pedagóga.

JANETTE STRHARSKÁ je invenčná, kreatívna, ale zároveň náročná choreografka s výrazným tanečným rukopisom. Presvedčila nás o tom aj v tomto predstavení, v ktorom jej tanečníci s noblesou, ale aj s podmanivým temperamentom realizovali jej zámery.

V muzikálovom svete nie je zriedkavé, že choreograf je aj režisérom.

STRHARSKÁ sa úspešne podujala aj na túto úlohu. Z pohľadu réžie bol muzikál „Studňa lásky“ štýlovo čistým predstavením a bezproblémové riešenie mizanscén umožnilo, že sme videli takmer dokonalú muzikálovú produkciu.

Treba poďakovať vedeniu školy, tvorivému týmu, orchestru, účinkujúcim a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave muzikálu. Z ich predstavenia priam vyžarovala pozitívna energia a veľmi naliehavo zaznieval mravný imperatív našej neLÁSKAvej doby. Jeho uvedením si tvorcovia nasadali latku kvality tak vysoko, že sa im bude v budúcnosti dosť ťažko preskakovať! (Tak im treba!)

P.S.

… pred nami je leto, blížia sa prázdniny, budú sa rozdávať vysvedčenia…

-ZÁKLADNÁ UMELECKÁ ŠKOLA K. PÁDIVÉHO, Trenčín

Školský rok 2016-2017: JEDNOTKA!

Peter J. Oravec, divadelný a muzikálový režisér 

 
 

 

BULLETIN K PREMIÉRE MUZIKÁLU