KAROL PÁDIVÝ

Naša škola má výsadu niesť od roku 2008 meno významného slovenského hudobného skladateľa, dirigenta a pedagóga Karola Pádivého.

V Dolnej Cerekvi, obci, ktorá sa nachádza na Česko-moravskej vrchovine, sa Karol Pádivý narodil 10. septembra 1908 ako ôsme z desiatich detí. Otec, Josef Pádivý bol krajčír a na živobytie si zarábal šitím vojenských uniforiem. Venoval sa však aj muzicírovaniu v dedinskej kapele. Meno Pádivý bolo pomerne rozšírené i v neďalekej obci Celje. Karol Pádivý mal možnosť ako prvý zo súrodencov ukončiť Meštiansku školu v Jihlave. Popri škole sa učil hrať na husle a už ako mladík hrával s miestnou kapelou. Aj keď bol veľmi talentovaný, otec sa rozhodol dať ho k vojenskej hudbe. Ako štrnásťročný si teda obliekol uniformu vojenskej hudby 31. pešieho pluku v Jihlave. V tých rokoch sa v hre na husle veľmi zdokonalil a do jeho povedomia sa začali ukladať prvé hudobné kompozície. K rokom mladosti a repertoáru vojenskej hudby sa vrátil v neskorších rokoch. V rumunskom meste Sibiu sa Karol Pádivý dostal k symfonickej hudbe. Okrem toho účinkoval vo vojenskej hudbe, v Mestskom orchestri, ktorý niekoľko desaťročí viedol Ján Levoslav Bella. Rumunsko malo v tom čase nedostatok kvalitných hudobníkov, a preto si pozývalo do svojich orchestrov muzikantov z Čiech, Rakúska a Nemecka. Karol Pádivý pobudol v Hermannstadte (ako sa nazývalo v tom čase Sibiu) tri roky. S vojenskou hudbou chodil hrávať počas letnej sezóny do hlavného mesta Bukurešti. Hudobné prostredie pôsobilo na muzikantskú dušu Karola Pádivého veľmi priaznivo a jeho umelecký život sa napĺňal hudbou, skúsenosťami, štúdiom a komponovaním. Z tohto obdobia sa zachovalo veľa notového materiálu (napr. valčík Elsa op. 5, polka Měsíčku, Svatební valčík a valčík Irena).

V októbri roku 1928 narukoval Karol Pádivý do Trenčína, kde sa stal príslušníkom vojenskej hudby 17. pešieho pluku. Vojenská hudba hrávala pri rozličných príležitostiach a často koncertovala v Trenčianskych Tepliciach. V tom čase mal už Karol Pádivy za sebou dve životné skúsenosti z vojenského života (Jihlava a Sibiu) a zamýšľal sa nad ďalšou existenciou. Jednou z možností bolo vrátiť sa do Rumunska alebo Dolnej Cerekvi. Napokon sa rozhodol pre Trenčín, ktorý sa stal jeho druhým domovom až do konca života.

Prvou skladbou, ktorú napísal v Trenčíne, bola polka To bolo v máji. Po skončení vojenskej služby zrejme neuvažoval o profesii vojenského hudobníka, lebo začal pracovať ako robotník a neskôr ako skladník vo firme Tlapa a Anděl, zrejme svoju úlohu zohrali existenčné ťažkosti v rokoch 1931-1940.

Už počas vojenskej služby mal Karol Pádivý kontakty s trenčianskymi hudobníkmi. V roku 1931 začal dirigovať a učiť muzikantov Hasičskej hudby. V tom čase boli v Trenčíne dve dychové hudby – kresťansko-demokratická a hasičská, z ktorej sa neskôr vytvoril tanečný orchester. Obsadenie orchestra umožňovalo hrávať repertoár aj pre salónne orchestre. Nechýbali ani piesne z amerických filmov. Pádivého kapela hrávala v mestskej kaviarni a často účinkovala aj na plesoch živnostníkov a obchodníkov po celom regióne. Skladateľsky však boli tieto roky v živote Pádivého veľmi chudobné a ani počas pôsobenia vo vojenskej hudbe nemal možnosť realizovať sa ako skladateľ. V roku 1940 sa oženil s Pavlou Božikovou, ktorá pochádzala z početnej rodiny zo Soblahova. Pracovala ako fotografická laborantka v drogérii u Löviho na Hviezdoslavovej ulici v Trenčíne. Narodili sa im tri deti – Jaroslav (1940), Juraj (1944) a Pavel (1951).

V roku 1941 založil Karol Pádivý pri fabrike na látky francúzskej firmy Thiberghien a syn (dnešná Merina) dychovú hudbu. Tým sa pre neho začalo nové obdobie. Komponoval, venoval sa mladej generácii hudobníkov a postupne pripravoval učebnicu Zborová škola pre vyučovanie v orchestri, z ktorej sa učili v ďalších desaťročiach hudobníci po celom Slovensku. Prvé verejné vystúpenie nového dychového orchestra sa uskutočnilo v roku 1942, o rok neskôr dychová hudba účinkovala v rozhlasovom prenose. V roku 1943 sa stal Karol Pádivý podnikateľom a na dvore rodinného domu v drevenej dielni traja zamestnanci obkladali sklenené demižóny drevenými hoblinami. Firmu neskôr rozšíril na veľkoobchod so sklom a porcelánom. Od roku 1947 sídlila firma v Hronskej Dúbrave. Počas pôsobenia v Hronskej Dúbrave pripravil Karol Pádivý do tlače Pochod textilákov, folklórne fantázie Sedliacka (1950), Okolo Súče (1952) a pochod Vlasti zdar (1952). Z ďalších skladieb spomenieme aspoň Dúbravskú a Lesácku polku. Potom už viedli cesty Karola Pádivého do Martina. Vo Vydavateľstve Osveta mu vyšla Zborová škola pre dychovú hudbu (1954).

Desaťročné pôsobenie Karola Pádivého vo Vydavateľstve Osveta v Martine a neskôr v Bratislave malo priaznivý vplyv na popularizáciu slovenskej dychovej hudby.V tom čase mu vyšlo veľa hodnotných skladieb pre dychový orchester. Jeho skladby sa častejšie hrávali a mal väčší kontakt s hudobným svetom. V roku 1953 prešiel Karol Pádivý do Slovenského ústredia ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave. Jeho cieľom bolo zveľadiť slovenskú dychovú hudbu, čo chcel uskutočniť systematickým vzdelávaním pre kapelníkov a skladateľov dychovej hudby. Vypracoval aj učebné osnovy a zabezpečil kvalitných prednášateľov. Pre slávnostné príležitosti vyšli okrem hymien rôzne skladby a za dôležité sa považujú úpravy ľudových piesní a tancov. Po návrate do Trenčína sa Karol Pádivý zamestnal v hudobnej škole. Svoje vzdelanie si doplnil na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Pri vyučovaní hry na dychové nástroje mu však chýbala učebnica, preto sa rozhodol pripraviť ju sám. Vyšla pod názvom Zborová škola. V Dome kultúry a vzdelávania pracoval až do svojej náhlej smrti 25. septembra 1965.

Od roku 1993 sú dve jeho skladby súčasťou štátneho protokolu Slovenskej republiky. Za zvukov jeho hudby vykonali protokolárnu prehliadku čestných vojenských jednotiek všetky hlavy štátov, ktoré navštívili Slovensko. Jeho skladby patria k povinným skladbám na významných festivaloch dychovej hudby, napr. na Medzinárodnom festivale v Prahe. Slovenský hudobný fond v Bratislave od roku 1995 každoročne udeľuje Cenu Karola Pádivého v oblasti slovenskej dychovej hudby. V roku 1999 bol hudobný skladateľ Karol Pádivý v televíznom programe zapísaný do Zlatej knihy Slovenského ochranného zväzu autorského. V roku 2004 vtedajší prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Karolovi Pádivému Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa za významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia in memoriam. Každé dva roky sa v septembri v Trenčíne na Mierovom námestí koná prehliadka dychových hudieb pod názvom Pádivého Trenčín. Pamätná tabuľa tejto osobnosti je umiestnená na priečelí budovy kina Hviezda na Ulici kniežaťa Pribinu v Trenčíne. Na jeseň v roku 2008, v ktorom sme si pripomenuli 100-té výročie narodenia tohto skladateľa, pribudla na budove bývalej umeleckej školy na Palackého ulici nová pamätná tabuľa, pripomínajúca pôsobenie Karola Pádivého v Trenčíne. Naša škola slávnostne otvorila Pamätnú izbu Karola Pádivého 9. septembra 2015, za účasti primátora Richarda Rybníčka a skladateľovho syna, Jaroslava Pádivého.

 

Otvorenie pamätnej izby Karola Pádivého na našej škole 9. septembra 2015