Absolventské skúšky výtvarný odbor

Ústna časť sa skladá z troch pripravených tematických oblastí.

  1. Slovenský umelec (sochár, maliar, fotograf…) – Referát musí obsahovať krátky životopis. Výtvarný smer, alebo hnutie v ktorom tvorili. Popis tém a myšlienok nachádzajúcich sa v jeho tvorbe. Výber najznámejších diel, ich farebnosť, materiálnosť a ďalší vývoj tvorby.
  1. Svetový umelec (architekt, maliar, grafik…) – Referát musí obsahovať krátky životopis. Výtvarný smer, alebo hnutie v ktorom tvorili. Popis tém a myšlienok nachádzajúcich sa v jeho tvorbe. Výber najznámejších diel, ich farebnosť, materiálnosť a ďalší vývoj tvorby.
  1. Technika (KRESBA, MAĽBA, GRAFIKA, SOCHARSTVO, FOTOGRAFIA)

Písomná časť obsahuje test, ktorý sa zameriava na základnú orientáciu vo výtvarných témach, technikách, dejinách umenia a teórie o farbe (napr. zoradenie slohov, vypíš predstaviteľov slov. maľby, čo je to zátišie?, čo je kompozícia?…..)

Študent si pripraví referáty na zadané témy a konzultuje ich s vyučujúcim. Na ústnej skúške by mal študent samostatne rozprávať o svojom referáte 3 -5 minút.  Na písomnú časť a vypracovanie testu budete mať 10 – 15 minút.


PREHĽAD DEJÍN VÝTVARNÉHO UMENIA

Praveké umenie
Vznikalo v praveku čiže v období , z ktorého nie sú zachované písomné pamiatky.Praveký človek maľoval, kreslil a ryl po stenách jaskýň a vytváral drobné sošky. Robil šperky z kostí a iných prírodných materiálov, kovov. Zhotovoval a ozdoboval keramické nádoby a zbrane. Věstonická Venuša, Moravianská venuša, jaskyňa Altamíra v Španielsku, Lascaux vo Francúzsku

Staroveké umenie
Zahŕňa sochárstvo, maliarstvo a úžitkové umenie starovekých národov Číny, Indie, Egypta , Mezopotámie, Sýrie, oblasti okolo Egejského mora, najmä antického Grécka a Ríma do začiatku nášho letopočtu a začiatkov kresťanstva.

Sochárstvo bolo v staroveku veľmi úzko spojené s architektúrou –egyptské sfingy, sochy v nadživotnej veľkosti zvané kolosy, etruské sarkofágy čiže náhrobné kamene s podobou zomretého. Figurálna a ornamentálna plastická výzdoba gréckych a rímskych chrámov. Z kovu , hliny a kameňa vytvárali umelci drobné figuríny ľudí a zvierat určené do hrobiek veľmožov. Sochy bohov pre chrámy i sochárske portréty vládcov a sošky menších rozmerov, určené na výzdobu domov a verejných budov. Maliarstvo v staroveku slúžilo predovšetkým výzdobe architektúry – nástenné maľby v chrámoch a vo verejných súkromných budovách – zobrazovali scény zo života bohov a ľudí.

Egyptské pyramídy (Giza) a chrámové komplexy (Karnak, Luxor, Abú Simbel).

Pamiatky: aténsky Parthenón, Feidias (Diova socha, Athéna v Parthenone), Myrón (Diskobolos), Polykleitos (Doryforos a Diadúmenos), Praxiteles (Afrodita)

Rozoznávame tri typy gréckych chrámov – dórsky, iónsky a korintský.

Stredoveké umenie
Prinieslo nástup slohových období čo znamená, že všetky druhy umenia mali v určitom období výrazné, charakteristické znaky. Najdokonalejšou stavbou je Chrám Božej Múdrosti (Hagia Sophia) v Carihrade.

Byzantské umenie
Po rozpade Rímskej ríše na konci 4. stor n. l. na východe jej bývalého územia vznikla Byzantská ríša. Nadviazalo na starú grécku kultúru, avšak v sochárstve, a najmä v rezbárstve a zlatníctve prevládla ornamentálna výzdoba s rastlinami a geometrickými prvkami. V maliarstve sa rozvinula maľba na dreve – ikony, z iných techník najmä mozaika. Umelci zobrazovali svätých, a to v slávnostných a meravých postojoch na zlatom pozadí. Vysokú úroveň dosiahla i knižná maľba

Staroruské umenie
Začalo sa vyvíjať podľa vzoru byzantskej kultúry v 10. Stor. Umelci vyzdobovali chrámy mozaikami a freskami. Rozvinula sa maľba ikon, ktoré sa umiestňovali nielen v kostoloch na ikonostasoch( ozdobná vyrezávaná drevená stena, oddeľujúca oltár od priestoru pre veriacich), ale boli aj v každej domácnosti. Jedna z najvýznamnejších ikon Matka božia Vladimírska z r. 1125 sa nachádza v štátnej Tretjakovskej galérii v Moskve- tu chránia aj najcennejšie diela maliara Andreja Bubľova.

Románsky sloh
Vznikol v krajinách západnej Európy, na území bývalej Západorímskej ríše. Šírenie a upevňovanie kresťanstva v 10.stor spôsobilo , že umenie sa uplatňovalo najmä v cirkevných stavbách. Sochárstvo dopĺňalo architektúru chrámov – postavami svätých v meravých postojov a triezvymi, prostými, plastickými ornamentmi so zvieracími a rastlinnými námetmi. V maliarstve sa uplatnili najmä nástenné maľby, na ktorých mali postavy výrazné obrysy, línie a kontúry

Na Slovensku sa románske nástenné maľby zachovali napr. v Kostole sv Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, kde je románska krstiteľnica a kropenička s reliéfnou výzdobou

V Čechách – kostol sv Jakuba v Jakubove pri Kutnej hore okolo r. 1160, Chrám sv. Víta v Prahe – svätováclavská prilba, vytvorená okolo r. 1000 n. l.

Gotický sloh
Vznikol približne v 12. stor. vo Francúzsku. Sochárska výzdoba chrámov zvonku napr: portály, tympanóny, fiály, chrliče, i vnútri budov – oltáre – figurálna a ornamentálna výzdoba. Os tela stojacich figurín bola spočiatku strnulá, neskôr prehnutá do tvaru písmena S. Odev ( drapérie) bol bohato riasený. Drevené sochy zlátili a pomaľovali živými farbami – tento spôsob sa nazýva polychrómia. Umelecký textil – nástenné koberce, gobelíny a výšivky. Knihy boli bohato ozdobené maľbami zvanými miniatúry a ozdobované aj začiatočné písmená kapitol – iniciály. Takouto prácou je napr: najznámejšie diele neskoro gotického rezbára Majstra Pavla z Levoče – krídlový oltár sv. Jakuba v Levoči

Diela českých majstrov gotickej maľby: Majstra Vyšebrodského oltára, Majstra Theodorika, Majstra Třebonského – nájdete v národnej galérii v Prahe

Novoveké umenie
Začína sa približne v 14. stor. keď v Taliansku vznikla filozofia humanizmu – z latinského humanus = ľudský. Výtvarné umenie stavia do služieb pozemského života ľudí. Umelci sa obracajú , k poznatkom prírodných vied, hľadajú zákony krásy, kompozície, proporcií ľudského tela a zobrazovania.

Renesancia
Z franc. slova renaissance = obroda. Nadviazala na starovekú kultúru. Sochárstvo objavilo krásu ľudského tela. Sochy z mramoru, kameňa, kovu i pálenej hliny s glazúrou zdobili nielen chrámy , ale i svätskú architektúru.

Najznám sochár: Donatello, Michelangelo, Rodina Robbiovcov, Verocchio
Maliar: Leonardo da Vinci, Boticelli, Raffael Santi, Michelangelo, Cranach, Durer

Barok
Z portugal. slova barroco = perla nepravidelného tvaru, Vznikol v 16. stor. v Taliansku. Vplyvom reformačného hnutia v rôznych krajinách stratila katolícka cirkev mnohých prívržencov – preto sa snažila pôsobiť na city ľudí aj výtvarným umením. Využitím účinku svetla – nástenné maliarstvo pomáhalo architektúre – vytváralo ilúziu hlbokého priestoru, akoby spojenia pozemského sveta s nadpozemským. Priamku nahradila krivka , kontrast svetla a tieňa vytvárali dojem pohybu línii a tvarov. Po prvý raz sa objavil aj nový bezprostrednejší vzťah k okolitému svetu, čo sa odrazilo v maľbe portrétov, zátiší, zvieracích motívov ai výjavov z každodenného života

Flámsky maliar – P.P. Rubens, Holanďania: Rembrant a F. Hals, Španieli: El Greco, Velazquez, Murill, Goya, Taliani: Caravaggio, Canaletto

Rokoko
Z fran slova rocaille = mušlička. Je vlastne súčasťou baroka, jeho ukončením na konci 18. Stor. Mohutné kypré tvary barok umenia sa zmenili na ľahšie , zdrobnené. Energické a sýte farebné ladenie ustúpilo jemným bledým tónom. Najvýraznejšie sa rokoko prejavilo v architektúre a umeleckých remeslách

Klasicizmus
z fran slova classique = dokonalý, vznikol koncom 17. stor. vo Francúzsku, vzorom mu bola antika. maliari často zobrazovali dramatické scény zo starovekých dejín a mytológie. Maľby v tomto období sú strohé, pôsobia plošne, vyznačujú sa uvážlivou , čistou kompozíciou. Posledné obdobie klasicizmu 1800 – 1830 sa nazýva EMPÍR a prejavilo sa predovšetkým v úžitkovom umení – tvorba interiérov, nábytkárstve, dekoratívnom umení a móde.
sochári: Talian A. Canova, Dán B. Thorvaldsen
maliari: Nemec – A. R. Mengs, Francúzi: J. L. David, J. A. D. Ingres, Česi: F. Tkadlík, A. Machek

Romantizmus
z fran. slova romatique = tajomný, fantastický akoby v románe, vznikol koncom 18. stor . vo Francúzsku ako realizácia na príliš suchý a triezvy klasicizmus. Príznačný preň je príklon k citovosti, fantázii, krásam prírody. Maliari i sochári často čerpali námety z literatúry a pri ich stvárňovaní využívali všetky poznatky s predchádzajúcich období
Francúzsko: T. Géricault, E. Delacroix
Anglicko: W. Blake
Nemecko: C. D. Friedrich
Čechy – A. Mánes, otec a syn Machkovci
Fran. politická karikatúra: H. Daumier

Súbežne s klasicizmom a romantizmom sa v maľbe prejavuje od života odtrhnutý, nič nové neprinášajúci smer zvaný HISTORIZMUS, pretože bol podporovaný najmä vo výtvarných akadémiách = AKADEMIZMUS

Realizmus
Z latn. slova realis = skutočný. V druhej polovici 19. Stor. Maliari začali maľovať vo Francúzsku a Rusku krajiny a scény zo života priamo v prírode, aby čo najlepšie vystihli skutočnú – reálnu podobu Predstavitelia: J.F. Millet, G. Courbet, I. J. Repin, I.I. Lebitan, V. G. Petrov , V.V. Vereščagin, V. I. Surikov

Secesia
Z lat. secessio = odchod, odstúpenie. Vznikla na prelome 19. A 20. Stor. ako posledný sloh, ktorý sa prejavil vo všetkých druhoch umenia i v architektúre súčasne. V Nemecku je známa secesia ako Jugendstil, v Anglicku – Modern Styl, vo Francúzsku – a v Belgicku – L art nouveau. Hlavným znakom je presýtenosť dekoratívnymi a ornamentálnymi, hlavne rastlinnými prvkami. Najviac sa prejavila v architektúre a úžitkovom umení – nábytku, šperkov, odevov, plagátov a písma
Predstavitelia – Česi: maliari – A. Mucha – predloha pre kalendár Biscuits Lefévre – Utile 1897 – akvarel, V. Preissig , sochári: L. Šaloun, S. Sucharda, Rus: M. A. Vrubeľ, Litovec – M. K. Čiurlionis, Poliak – S. Wyspianski, Angličan: A. Beardsley
Najznámejším však je Gustav Klimt – obrazy: Adela – 11. najdrahší obraz sveta, Klimtov bozk.

UMENIE DRUHEJ POLOVICE 19. A 20. STOROČIA

Končí sa éra slohov. Umelci nadobudli presvedčenie, že nové umelecké hodnoty možno vytvoriť iba popretím tradičných prístupov k tvorbe. Tak vzniklo a vzniká množstvo rozmanitých smerov a prúdov, hlavne v maliarstve.

Impresionizmus –Z fran. slova impression = dojem. Vznikol v 70. rokoch 19. stor. Snaha zachytiť dojem, vnem – impresiu, ktorý v maliarovi zanechali svetelné a farebné premeny a nálady v prírode. Tvorcovia toto úsilie vyjadrovali nanášaním malých plôšok čistých farebných tónov. Obrazy krajín a figúr tým získavali ľahkosť a vzdušnosť. Sochári sa snažili vystihnúť pohyb a živosť novým spôsobom modelovania povrchu sochy, ktorým by sa čo najviac využilo pôsobenie svetla. Maliari : Francúzsko – C. Monet, E. Degas, A. Renoir, Holanďan – Vincent van Gogh…. sochari: Francúzsko – A. Rodin a A. Bourdelle

Expresionizmus – Z fran. slova expression = výraz. Za prvoradý považuje výraz čiže vyjadrenie istého citového alebo myšlienkového stavu. Porušenie zákonov perspektívy, anatómie alebo zamenenie skutočnej farby zobrazovanej veci za inú nie sú chybou, naopak majú pomôcť zosilniť dojem diela na diváka.
Predstavitelia: Nemecko – E.L.Kirchner, E.Nolde Nór – E.Munch Čech – E.Filla

Fauvizmus – Z fran. slova fauve = divý, dravec. Kládol dôraz na pôsobenie farieb. Maliari používali smelé, dovtedy nevídané kombinácie ostrých farieb. Na rozdiel od impresionistov jasne ohraničovali farebné plochy. Skutočnosť zámerne deformovali a menili, aby tak hlbšie zapôsobili na diváka.                                                                                         Predstavitelia: H.Matisse, A.Marquet, A.Vlaminck, K.van Dongen

Kubizmus – Z lat. slova cubus = kocka, kváder. Začal sa vyvíjať v roku 1907 vo Francúzsku. Jeho tvorcovia vychádzali z myšlienky, že všetky veci možno rozdeliť na základné geometrické tvary. Predmety zobrazovali akoby súčasne videné z viacerých strán. Viac ako na farebnosť kládli dôraz na skladbu plôch a línií. Objavili techniku koláže – vlepovanie ústrižkov novín, plagátov, textilu – do obrazov.
Predstavitelia: Pablo Picasso, G.Braque, F.Léger, Česi – B.Kubišta a E.Filla, sochár – O.Gutfreund

Futurizmus – z lat. slova futurum = budúcnosť, vznikol v Taliansku, značný ohlas mal v Rusku, kde ho nazývali suprematizmus, zavrhoval predchádzajúce umenie, vyzdvihol novodobú mestskú civilizáciu a techniku – stroje, rýchlosť, ruch, zmenu. Maliari sa usilovali zachytiť jednotlivé fázy pohybu, predmetov a ľudí prostredníctvom prelínajúcich  sa plôch a línií
predstavitelia: U.Boccioni, C.D.Carra – Taliani, Rusi – K.Malevič, N.Gončarovová

Abstrakcionizmus – z lat. abstrahere = odmýšľať, vznikol okolo roku 1910. Abstraktný obraz neznázorňuje skutočný predmet či osobu. Pôsobí na diváka výlučne kompozíciou čiže skladbou farieb, línií a plôch. Za zakladateľa sa pokladá maliar ruského pôvodu V.Kandinskij

Konštruktivizmus – od slova konštrukcia, zostrojenie, vznikol v Rusku v r. 1910 až 1920. Maliari svoje obrazy stavali priam s matematickou presnosťou a podobne ako sochári používali materiály rôznych štruktúr. Zákonitosti ich tvorby sa uplatnili aj v priemyselnej výrobe a v architektúre napr v známej škole zvanej Bauhaus v Nemecku, V Rusku to boli maliari A. Rodčenko, E.Lisickij a sochár V.Tatlin

Surrealizmus – z fr. slova la surréalitée = nadreálno, nadskutočnosť, hľadá námety v snoch, podvedomí a fantázií. Veci, ľudia, krajina i situácie sú obyčajne zobrazené realisticky , ale ich vzťahy sú fantastické.
predstavitelia: Španiel – S.Dalí, Belgičan – R.Magritte, Talian – G.de Chirico

Kinetizmus – z gréckeho slova kinema = pohyb. Využíva poznatky techniky a vedy najmä v oblasti priestorovej tvorby. Výtvarné objekty zvané mobily sa najrozmanitejším spôsobom pohybujú. využívajú prúd vody, vietor alebo motorčeky. Dobre sa uplatňujú v architektúre.
predstavitelia: USA – A. Calder, Franc – M. Duchamp, Čech – Z. Pešánek, Slovák – M. Dobeš

Op–art – z angl. optical art = optické umenie. Vznikol v 60. Rokoch 20. Storočia. Nápaditým usporiadaním a obmieňaním geometrických plôch a plôšok, využívajúc zrakové klamy, vytvára abstraktný obraz. Op – art sa uplatnil v módnom návrhárstve a v interiéroch budov. Výraznými predstaviteľmi tohto smeru sú Angličania B. Rileyová a umelec maďarského pôvodu V.Vasarely

Pop–art – z angl. popular art = všeobecne obľúbené masové umenie. Vznikol na konci 50. rokov 20. storočia v Amerike ako umenie veľkomesta, popierajúce všetky tradície. Námetmi i materiálom na tvorbu obrazov a plastík sú obyčajné predmety : kúsok torty, topánka, obrázok z komiksu, fľaša kokakoly a pod., ktoré tvorcovia najfantastickejším spôsobom umiestni, zväčší, pospája či vyfarbí. Najvýznamnejšími predstaviteľmi v USA sú Andy Warhol – pôvodom zo Slovenska – jeho matka, okres Medzilaborce a J.Johns

Dadaizmus – slovo „da, da“, znamenajúce „áno, áno“, bol prostriedok ako vyjadriť zmätok a strach z vojny, zároveň však toto hnutie nehľadalo žiadne východiská (východiskom bol nezmysel) a tak dada skĺzla až k nihilizmu. Predstavitelia: Marcel Duchamp, Max Ernst, George Grosz.


Videá od SNG o šiestich významných umelcoch. Napr. Picasso, Warhol, Daučíková, Ondák, … .