V Dolnej Cerekvi, obci, ktorá sa nachádza na Česko-moravskej vrchovine, sa Karol Pádivý narodil 10. septembra 1908 ako ôsme z desiatich detí. Otec, Josef Pádivý bol krajčír a na živobytie si zarábal šitím vojenských uniforiem. Venoval sa však aj muzicírovaniu v dedinskej kapele. Meno Pádivý bolo pomerne rozšírené i v neďalekej obci Celje. Karol Pádivý mal možnosť ako prvý zo súrodencov ukončiť Meštiansku školu v Jihlave. Popri škole sa učil hrať na husle a už ako mladík hrával s miestnou kapelou. Aj keď bol veľmi talentovaný, otec sa rozhodol dať ho k vojenskej hudbe. Ako štrnásťročný si teda obliekol uniformu vojenskej hudby 31. pešieho pluku v Jihlave. V tých rokoch sa v hre na husle veľmi zdokonalil a do jeho povedomia sa začali ukladať prvé hudobné kompozície. K rokom mladosti a repertoáru vojenskej hudby sa vrátil v neskorších rokoch. V rumunskom meste Sibiu sa Karol Pádivý dostal k symfonickej hudbe. Okrem toho účinkoval vo vojenskej hudbe, v Mestskom orchestri, ktorý niekoľko desaťročí viedol Ján Levoslav Bella. Rumunsko malo v tom čase nedostatok kvalitných hudobníkov, a preto si pozývalo do svojich orchestrov muzikantov z Čiech, Rakúska a Nemecka. Karol Pádivý pobudol v Hermannstadte (ako sa nazývalo v tom čase Sibiu) tri roky. S vojenskou hudbou chodil hrávať počas letnej sezóny do hlavného mesta Bukurešti. Hudobné prostredie pôsobilo na muzikantskú dušu Karola Pádivého veľmi priaznivo a jeho umelecký život sa napĺňal hudbou, skúsenosťami, štúdiom a komponovaním. Z tohto obdobia sa zachovalo veľa notového materiálu (napr. valčík Elsa op. 5, polka Měsíčku, Svatební valčík a valčík Irena).

V októbri roku 1928 narukoval Karol Pádivý do Trenčína, kde sa stal príslušníkom vojenskej hudby 17. pešieho pluku. Vojenská hudba hrávala pri rozličných príležitostiach a často koncertovala v Trenčianskych Tepliciach. V tom čase mal už Karol Pádivy za sebou dve životné skúsenosti z vojenského života (Jihlava a Sibiu) a zamýšľal sa nad ďalšou existenciou. Jednou z možností bolo vrátiť sa do Rumunska alebo Dolnej Cerekvi. Napokon sa rozhodol pre Trenčín, ktorý sa stal jeho druhým domovom až do konca života.

Prvou skladbou, ktorú napísal v Trenčíne, bola polka To bolo v máji. Po skončení vojenskej služby zrejme neuvažoval o profesii vojenského hudobníka, lebo začal pracovať ako robotník a neskôr ako skladník vo firme Tlapa a Anděl, zrejme svoju úlohu zohrali existenčné ťažkosti v rokoch 1931-1940.

Už počas vojenskej služby mal Karol Pádivý kontakty s trenčianskymi hudobníkmi. V roku 1931 začal dirigovať a učiť muzikantov Hasičskej hudby. V tom čase boli v Trenčíne dve dychové hudby – kresťansko-demokratická a hasičská, z ktorej sa neskôr vytvoril tanečný orchester. Obsadenie orchestra umožňovalo hrávať repertoár aj pre salónne orchestre. Nechýbali ani piesne z amerických filmov. Pádivého kapela hrávala v mestskej kaviarni a často účinkovala aj na plesoch živnostníkov a obchodníkov po celom regióne. Skladateľsky však boli tieto roky v živote Pádivého veľmi chudobné a ani počas pôsobenia vo vojenskej hudbe nemal možnosť realizovať sa ako skladateľ. V roku 1940 sa oženil s Pavlou Božikovou, ktorá pochádzala z početnej rodiny z Trenčína. Pracovala ako fotografická laborantka v drogérii u Löviho na Hviezdoslavovej ulici v Trenčíne. Narodili sa im tri deti – Jaroslav (1940), Juraj (1944) a Pavel (1951).

V roku 1941 založil Karol Pádivý pri fabrike na látky francúzskej firmy Thiberghien a syn (dnešná Merina) dychovú hudbu. Tým sa pre neho začalo nové obdobie. Komponoval, venoval sa mladej generácii hudobníkov a postupne pripravoval učebnicu Zborová škola pre vyučovanie v orchestri, z ktorej sa učili v ďalších desaťročiach hudobníci po celom Slovensku. Prvé verejné vystúpenie nového dychového orchestra sa uskutočnilo v roku 1942, o rok neskôr dychová hudba účinkovala v rozhlasovom prenose. V roku 1943 sa stal Karol Pádivý podnikateľom a na dvore rodinného domu v drevenej dielni traja zamestnanci obkladali sklenené demižóny drevenými hoblinami. Firmu neskôr rozšíril na veľkoobchod so sklom a porcelánom. Od roku 1947 sídlila firma v Hronskej Dúbrave. Počas pôsobenia v Hronskej Dúbrave pripravil Karol Pádivý do tlače Pochod textilákov, folklórne fantázie Sedliacka (1950), Okolo Súče (1952) a pochod Vlasti zdar (1952). Z ďalších skladieb spomenieme aspoň Dúbravskú a Lesácku polku. Potom už viedli cesty Karola Pádivého do Martina. Vo Vydavateľstve Osveta mu vyšla Zborová škola pre dychovú hudbu (1954).

Desaťročné pôsobenie Karola Pádivého vo Vydavateľstve Osveta v Martine a neskôr v Bratislave malo priaznivý vplyv na popularizáciu slovenskej dychovej hudby.V tom čase mu vyšlo veľa hodnotných skladieb pre dychový orchester. Jeho skladby sa častejšie hrávali a mal väčší kontakt s hudobným svetom. V roku 1953 prešiel Karol Pádivý do Slovenského ústredia ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave. Jeho cieľom bolo zveľadiť slovenskú dychovú hudbu, čo chcel uskutočniť systematickým vzdelávaním pre kapelníkov a skladateľov dychovej hudby. Vypracoval aj učebné osnovy a zabezpečil kvalitných prednášateľov. Pre slávnostné príležitosti vyšli okrem hymien rôzne skladby a za dôležité sa považujú úpravy ľudových piesní a tancov. Po návrate do Trenčína sa Karol Pádivý zamestnal ako učiteľ na hudobnej škole. Svoje vzdelanie si doplnil na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Posledné roky svojho života intenzívne pracoval na novej metodike výučby na dychové nástroje. Na základe svojich praktických poznatkov s dôrazom na skupinové vyučovanie pripravoval novú učebnicu. Na učebnici pracoval aj v čase keď prešiel pracovať na novovytvorenú inštitúciu Okresné osvetové stredisko. Prácu na nedokončenej učebnici ukončila predčasná a nečakaná smrť Karola Pádivého 25. septembra 1965. Zomrel vo veku 57 rokov.
Rok po smrti Karola Pádivého vtedajší riaditeľ Okresného osvetového strediska pán Štefan Bolebruch pripravil prvý ročník festivalu Pádivého Trenčín.